Do ankety nominovali podnikatelia a odborná verejnosť 57 námetov. Z
hľadiska početnosti nominácií dominovali námety súvisiace s duplicitným
požadovaním údajov a dokladov rôznymi štátnymi úradmi, nedotiahnutou
digitalizáciou, podnety z oblasti pracovného práva, BOZP, požiarnej a
civilnej ochrany. Z hľadiska zodpovedných rezortov bolo najviac
nominácií v kompetencii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
Ministerstva financií SR, Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva
spravodlivosti SR.
"Desiatky tohtoročných námetov ukazujú, že boj s byrokraciou je nikdy nekončiaci sa proces," skonštatovala predsedníčka Združenia mladých podnikateľov Slovenska Simona Mištíková. "Aj
keď bolo medzi kandidátmi na Byrokratický nezmysel roka 2022 niekoľko
zastaraných regulácií, ktoré mali byť dávno zmenené, väčšina finálových
nezmyslov vznikla len nedávno," dodal prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.
O víťazovi rozhodlo on-line hlasovanie, ktoré sa uskutočnilo od 28.
novembra do 27. decembra a zapojilo sa doň celkovo 1065 respondentov. Z
hlasovania vyplynulo, že byrokratickým nezmyslom roka 2022 je nová
administratívna záťaž pri výpočte daňového bonusu na dieťa, ktorá je
dôsledkom zmien schválených počas roka 2022. Výpočet je po novom značne
komplikovanejší a prácnejší, závisí po novom aj od výšky základu dane
konkrétnej osoby. Navyše, účtovníci musia od júla do decembra 2022
každému zamestnancovi duplicitne vypočítavať daňový bonus, a to starým
aj novým spôsobom, a vyplatiť mu tú sumu, ktorá je vyššia.
"Víťaz tohtoročnej ankety je príkladom, prečo je dôležité neobchádzať
štandardný legislatívny proces. Ide o novelu, ktorá bola schválená bez
diskusie v skrátenom legislatívnom konaní," konštatuje Martin Hošták, výkonný sekretár Republikovej únie zamestnávateľov.
Druhé miesto reprezentuje povinnosť, ktorá bola počas nominácií do 11.
ročníka ankety najčastejšie sa opakujúcim podnetom. Ide o povinnosť
zápisu rodných čísel do obchodného registra. Napriek tomu, že štát
sľuboval automatické zápisy týchto údajov, v praxi z podnikateľov aj
naďalej robí "poštárov" a žiada údaje, ktoré už má. Cieľom má byť,
paradoxne to, aby štát nemohol žiadať údaje, ktoré už má.
Tretiu priečku obsadili administratívne povinnosti vyplývajúce z novej
mediálnej legislatívy. Tá je na jednej strane nejednoznačná a na nové
povinnosti majú protichodné názory aj predstavitelia štátnych inštitúcií
a zároveň sa môže týkať množstva firiem, napríklad tých, ktoré v rámci
svojho marketingu vydávajú podcasty.
Medzi finalistami, ktorí zaujali v tohtoročnej ankete, boli aj absurdné
či zastarané regulácie v oblasti zdravotníctva či školstva, ale tiež
duplicitná byrokracia, ktorou štát zaťažuje zamestnávateľov pri
príspevkoch na stravovanie, ktoré je potrebné vyplácať vopred a následne
zúčtovávať. Rovnaký meter štát neuplatňuje pri príspevku na stravu
počas pracovných ciest ani pri sociálnych a nemocenských dávkach, ktoré
sú spravidla vyplácané spätne.